KLUB 500, RÚZ, SOPK A AZZZ NESÚHLASIA S POUŽITÍM VÝNOSU Z DRAŽIEB EMISNÝCH POVOLENIEK NA KRYTIE DEFICITU

Podnikatelia vyzývajú ministra financií, aby neničil priemysel na Slovenku a stiahol svoj návrh na použitie výnosu z dražieb emisných povoleniek.

Bratislava 08.10.2012: Podnikatelia združení SOPK, RÚZ, Klube 500 a AZZZ, zásadne nesúhlasia s návrhom ministerstva financií, aby výnos z dražieb emisných povoleniek bol použitý na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Návrh podľa názoru podnikateľov porušuje všetky východiská smerníc a nariadení, ktoré zavádzajú Európsku schému obchodovania s emisiami skleníkových plynov a ktoré definujú potrebu zabezpečiť financovanie nákladovo prijateľných a konkurenciu neohrozujúcich projektov, ktoré budú viesť k znižovaniu produkcie skleníkových plynov a tým budú prispievať k zlepšovaniu kvality životného prostredia. Ministerstvo financií totiž na poslednom septembrovom zasadnutí vlády zablokovalo schválenie návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami svojou požiadavkou, aby výnos z dražieb emisných povoleniek kryl deficit štátneho rozpočtu. S týmto návrhom nesúhlasil predkladateľ (ministerstvo životného prostredia) a taktiež uvedený zámer rozporovalo aj ministerstvo hospodárstva. Vláda nakoniec rokovanie k návrhu zákona prerušila. Ministerstvo životného prostredia vo svojom návrhu predpokladalo, že výnos z dražieb emisných povoleniek sa bude deliť pomerom 50 % na projekty znižujúce skleníkové plyny, 10 % na podporu firiem spaľujúcich uhlie, 20 % na environmentálnu politiku, ako sú protipovodňové opatrenia a 20 % by bolo príjmom environmentálneho fondu. Uvedený pomer je plne v súlade s odporúčaniam Európskej komisie ktorá odporúča, aby sa do environmentálnych projektov vrátilo aspoň 50 percent emisných výnosov.

„Podotýkame, že zámerom Smernice Európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES, z ktorej vychádza návrh zákona je umožniť členským štátom prijať finančné opatrenia ktorými vykompenzuje náklady spojené s emisiami skleníkových plynov. Motívom pre prijatie smernice je formou kompenzácií vytvoriť podobné podmienky pre podnikanie v odvetviach, v ktorých je reálne riziko premiestnenia do krajín alebo regiónov, v ktorých neexistujú alebo existujú len mierne opatrenia a limity pre emisie skleníkových plynov,“ uviedli vo svojom stanovisku podnikatelia

Európska komisia pripravila zoznam, ktorý definuje 14 priemyselných odvetví, pre ktoré sa umožňuje špecifická pomoc vo forme kompenzácií nepriamych nákladov vzniknutých v dôsledku implementácie EU ETS (konkrétne výroba hliníka; ťažba chemických minerálov a minerálov do hnojív; výroba neorganických chemikálií; výroba olova, zinku a cínu; produkcia kožených odevov; výroba železa a ocele; papier; výroba hnojív; meď; chemikálie s organickým základom; produkcia vlákien z bavlny a podobných vlákien; produkcia umelých vlákien; ťažba železných rúd; produkcia plastu, vrátane polykarbonátov, polypropylénu a chloridu polyvinylu.) Tieto spoločnosti majú podľa usmernenia Európskej komisie č. 2012/C 158/04 nárok na mimoriadnu pomoc vypočítanú podľa vzorca, ktorý berie do úvahy úroveň produkcie, spotrebu elektrickej energie a emisie CO2 jednotlivých podnikov.

„V tejto súvislosti považujeme zámer ministerstva financií za nečakanú „ranu pod pás“ slovenskému priemyslu, na ktorom už v súčasnosti visí hlavné bremeno nákladov spojených s konsolidáciou verejných financií. Považujeme ho za opatrenie, ktoré by významným spôsobom poškodilo priemysel na Slovensku, nakoľko by stratil možnosť financovania ekologických projektov spôsobom, ktorý neohrozuje ich konkurenčnú schopnosť,“ uzavreli podnikatelia


  © Copyright KLUB 500 všetky práva vyhradené